Miestny zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Sme kresťanské spoločenstvo pôsobiace v našom meste.

Stretávate nás všade tam, kde sa ľudia zvyčajne stretávajú. Na zastávke, v autobuse, na ulici, v obchode, v montážnej hale, v úrade či ordinácii. Radosti a starosti patria do nášho života podobne ako do vášho. Aj my zostávame v čase smútku a bolesti len veľmi ťažko „nad vecou“. Ako kohokoľvek iného, aj nás ovplyvňuje zrýchlené tempo doby. Na živobytie si zarábame prácou, ale naše schopnosti a zdroje životnej sily majú svoje hranice. Ani nám sa choroby nevyhýbajú, hoci niektoré lekárske štúdie dokazujú, že žijeme v priemere až o päť rokov dlhšie. Aj my zomierame na rakovinu a infarkty. Aj my sa stávame obeťami dopravných nehôd a tiež nás trápia neporiadky v rôznych oblastiach života spoločnosti. Milujeme a chceme byť milovaní, ale aj my vieme, aké je to stratiť lásku.

V čom sme teda iní? Niektoré naše poznávacie znamenia sú veľmi jednoduché. Napríklad by ste nás len veľmi ťažko stretli s cigaretou v ruke, nie sme ani skúsenými znalcami alkoholu. Oddych od práce si nedoprajeme ani v nedeľu, ani v piatok, ale v sobotu a ak je to v našich silách, stravujeme sa zdravo. Že na tom nie je nič výnimočné?

V tom prípade je tu čosi navyše. Pre toho, kto z pochopiteľných dôvodov sústredí všetko svoje úsilie na prítomnosť, budú znieť nasledujúce slová asi málo súčasne a veľmi nadnesene, aj tak však trváme na dôležitom presvedčení: Všetci v sebe nosíme túžbu po večnosti. Táto túžba nás nemotivuje hľadať elixír mladosti, ale posilňuje našu vieru v Toho, ktorý je sám bez začiatku a konca. Boh vie, že by sme v tom našom svete, ktorého rozvoj je ovládaný spotrebou, radi žili vo vzájomnej láske a harmónii. Preto nám vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi, poskytol dostatok dôvodov pre to, aby sme v konečnosti života nerezignovali.

Veríme, že túžba po večnosti nie je len hnacím motorom rozvoja ľudstva, ale že čas večnosti predznamenáva. Vďaka tejto viere sú naše úzkosti, smútok či bolesť únosné a radosť z bežných darov života je zbavená tieňa strachu z vlastného zlyhania a obmedzenosti. Preto si nechceme zvyknúť na konzumný spôsob života, ktorým máme pokušenie liečiť si naše dávno pošramotené sebavedomie pánov tvorstva. Dávno nimi nie sme. Vďaka ilúziám o vláde nad svetom dnes len ťažko nájdeme vodu na pitie a sebavedomá viera v dobro človeka sa rúca do prachu s každým štvorcovým kilometrom vyrúbaného dažďového pralesa. Napriek tomu vo svete výrobkov na jedno použitie veríme na lásku, ktorá po čase zreje a silnie. Veríme, že aj dnes dobré vzťahy v rodinách určujú hodnotu vzťahov v spoločnosti. Sme presvedčení, že slová ako zodpovednosť, súdržnosť, načúvanie, spolupatričnosť, pomoc, vernosť a obeť nezostali len označením pre dávno zabudnuté ľudské cnosti.

Preto otvárame nielen dvere svojich kostolov a modlitební, ale aj svojich domovov a sŕdc všetkým, ktorí sa často márne bránia dôsledkom ľudskej sebeckosti a strachu z toho, čo príde zajtra. Nevydávame sa za záchrancov ľudstva, ale snažíme sa byť všade tam, kde je potrebné podať pomocnú ruku. Nemôžeme zabrániť prírodným katastrofám, ale môžeme zmierniť utrpenie tých, ktorých katastrofy postihli. Nedokážeme zastaviť vojny, rasovú nenávisť, náboženskú neznášanlivosť či vyrovnať prehlbujúce sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými, aj keď sa nechceme zbavovať zodpovednosti za tých, ktorí v dôsledku ľudskej zloby a biedy prechádzajú bolesťou a utrpením.

Boh, ktorý chce naplniť našu túžbu po večnosti, svoj sľub ničím nepodmienil. Biblickú výzvu „Jedni neste bremená druhých, a tak naplníte Kristov zákon“ (Gal 6, 2) pokladáme za určujúcu hodnotu vzťahov medzi ľuďmi.

Skutky sú viac než slová.